Pán Boh daj šťastia, školička naša !
V údolí prekrásnom sa nachádzaš
a vedomosti cez svojich pedagógov a žiakov rozdávaš.
Zaslúžiš si hrdosť, chválu veľkú.
Veď koľko umných ľudí si dala nielen Revúcam,
ale aj celému svetu?
Liptovské Revúce, Vy krásne tri obce:
Nižná, Stredná, Vyšná.
Každá z Vás je tak vybudovaná,
že môže byť naozaj na seba pyšná.
Kostolík je len jeden,
no zve všetkých Revúčanov v onen deň.
Školička, školička nezabudni na minulosť.
Pripomínaj žiakom i život našich predkov.
Ich cesty do mesta na vozoch abo pešo,
zodraté koberce, boľavé nohy.
Lopotu na poli,
zvieratá a ich poživeň,
ľudové piesne, ktoré si pri práci spievali.
A tieto piesne,
toto prekrásne dedičstvo
snaž sa uchovať pre naše potomstvo.
Revúčania, pozerajme smelo do budúcnosti
a buďme ohľaduplní jeden voči druhému.
Napísala: Revúčanka Mgr. Vilma Džumelová, rodená Mudrončíková
(dcéra prvého riaditeľa ZŠ Liptovské Revúce)